Foto: z otvorených zdrojov
Ak od dospelého dieťaťa počujete vety, ktoré naznačujú beznádej alebo stratu zmyslu života, je dôležité nenechať to bez odozvy.
Rodičia často snívajú o tom, že keď ich deti dospejú, stanú sa otvorenejšími a budú sa vedieť podeliť o svoje problémy. Skutočnosť je však niekedy úplne iná, dospelé deti sú odťažité, skratkovité a vyhýbajú sa úprimným rozhovorom.
V takýchto chvíľach je dôležité uvedomiť si, že za týmito jednoduchými frázami sa môže skrývať skutočná bolesť, s ktorou si nevedia rady. Psychology Today odhalil, že mnohé dospelé deti nepovedia priamo „cítim sa zle“. Namiesto toho zanechávajú emocionálne „omrvinky“, ktoré si pozorný otec alebo matka môžu a mali by všimnúť.
7 fráz, ktoré môžu skrývať hlboké pocity
- „Som stále unavený (a).“ Nie vždy ide o spánok. Často sa za touto vetou skrýva emocionálne vyhorenie, depresia alebo úzkosť. Človek sa môže cítiť vyčerpaný, aj keď je fyzicky oddýchnutý.
- „Nechcem o tom hovoriť.“ Znie to ako odmietanie dialógu, ale v skutočnosti to môže byť strach z nepochopenia alebo neochota otvoriť zraniteľné časti seba samého.
- „Snažím sa len vydržať do konca dňa.“ Je to signál úzkosti alebo pocitu bezmocnosti. Táto fráza naznačuje, že dieťa je skôr v režime „prežitia“ než života.
- „Mám pocit, že som vypadol zo života.“ Porovnávanie s ostatnými často plodí hanbu a neistotu. Mladí ľudia sa môžu cítiť pod tlakom kariéry, vzťahov alebo finančného postavenia.
- „Ty by si to aj tak nepochopil.“ Znie to ako odstrčenie, ale v skutočnosti je to často volanie po pochopení. Dieťa akoby sa chránilo pred potenciálnym odsúdením alebo bolesťou.
- „Aký to má zmysel?“ Znepokojujúci signál beznádeje. Takéto slová môžu naznačovať stratu životnej motivácie a dokonca depresiu. Je dôležité takéto výroky neignorovať.
- „Som v poriadku.“ Toto je najčastejší „obranný štít“. Keď odpoveď znie príliš rýchlo alebo odmerane, častejšie sa za ňou skrýva skutočná neochota podeliť sa.
Čo môžu urobiť rodičia
- Počúvajte medzi riadkami. Venujte pozornosť intonácii, opakovaniu a kontextu.
- Podporujte skôr než vyvíjajte nátlak. Namiesto rady skúste povedať: „Vidím, že je to pre vás ťažké. Som tu pre teba.“
- Neberte si to osobne. Odpútanie sa často nie je o vás, ale o vnútornej bolesti dieťaťa.
- Frázy ako „Mám ťa rád“ alebo „Môžeš sa na mňa spoľahnúť“ časom vytvárajú pocit istoty.
- Choďte príkladom. Vaša vlastná úprimnosť a ochota podeliť sa o ťažkosti môže naučiť vaše dieťa robiť to isté.
Ak od dospelého dieťaťa počujete vety, ktoré naznačujú beznádej alebo stratu zmyslu života, je dôležité, aby ste ich neignorovali. V niektorých prípadoch môže byť potrebné poradenstvo u psychológa alebo psychoterapeuta.
Nezabúdajte, že dospelé deti nie vždy vedia požiadať o pomoc. Ak ich však budete pozorne počúvať a budete im oporou, môžete im byť oporou, ktorú potrebujú.
